Je pravda, že trošku kultúry v tomto modernom svete nemusí byť nazahodenie, ale keď už dostanem chuť sa kultúrne vyžiť, tak si zapnem STV 2a tam sa ukojím. Inkriminovaný večer však mal patriť divadlu, lepšiepovedané slečne Nituš, čím sa sledovanie Slovenskej televízie automatickyodkladá do najbližších majstrovstiev sveta v hokeji.
Po vstupe do divadla ma usadila nesympatická pani v rokoch navychytené miesto úplne hore napravo, odkiaľ som mal dokonalý výhľad na všetkýchnávštevníkov tejto avantgardy. Osvetľovač mi však môj výhľad rýchlo prekazil.Pozhasínal čo sa dalo a divadlo sa mohlo začať. Vzhľadom k môjmu VIPmiestu na kraji lóže, nadobudla moja percepcia výrazne akusticko-auditívnycharakter. Metaforu v názve predstavenia som pochopil asi po dvochminútach a v nejednej chvíli som útek skutočne zvažoval. Po zhruba pätnástichminútach som fakt, že nevidím na hercov prestal vnímať ako nevýhodu. Pokojne bysom takto po častiach mohol rozoberať aj celé predstavenie, ale skrátim toa poviem len nuda. Tak výstižne ako teraz sa toto slovo asi ani použiťnedá. Niežeby som sa ešte v živote nenudil 90 minút v jednom kuse,ale toto bolo výnimočne nudných 90 minút. Niekedy sa mi napríklad stane, že sanudím v práci, ale tam mi za to aspoň platia...
Na záver sa chcem poďakovať pani magisterke Garberovej za netradičnéspestrenie večera. Ďalej ďakujem aj svojim spolužiakom za hojnú účasť,dôsledkom ktorej bolo znížené vstupné a to následne minimalizovalo mojukultúrnu ujmu. Špeciálne ďakujem tým spolužiačkam, ktoré zhodili komplimenty namôj, divadelnému večeru prispôsobený, elegantný vzhľad. Nuža v neposlednom rade ďakujem aj dámam uvádzačkám, za nepretržitýdohľad nad celou masmediálkou počas náročného predstavenia.